Hrad Strečno

Otváracie hodiny

apríl – september pondelok – nedeľa 9,00 - 18,00 h
október pondelok – nedeľa 9,00 – 16,00 h
1.-31.3. a 1.-30.11. sobota-nedeľa 11,00 - 16,00 h

  • Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. Praveké nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Strečno patrilo medzi kráľovské hrady. Hoci prvá písomná zmienka o ňom pochádzala až z roku 1316, s istotou môžeme predpokladať, že existoval už v 13. storočí.
  • Spolu s inými hradmi na Považí sa aj Strečno spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo.Hrad Strečno
  • Jedným z majiteľov bol František Vešeléni, ktoré manželkou bola známa Žofia Bošňáková.
  • V rokoch smrti Žofie Bošňákovej Vešeléni nevenoval Strečnianskemu hradu náležitú pozornosť, takže ten začal pustnúť. Môžeme si to vysvetliť tým, že sa Žofia Bošňáková už častejšie zdržiavala v prístupnejšom a pohodlnejšom kaštieli. Hrad slúžil len ako rezervný objekt počas ohrozenia.
  • Opravné práce na hrade sa začali v roku 1654. Predovšetkým sa zasklili okná okrúhlymi okennými sklami zasadenými do olova. Obyčajných skiel sa použilo 1 000, krištáľových 360. V drábnej izbe dali postaviť nové kachle a na dverách sa vymenili zámky i pánty. Výlohy na opravu v roku 1654 predstavovali 75 zlatých. V tom istom roku sa na majeri pod hradom začala kopať studňa, za čo sa vyplatilo 18 zlatých.
  • Opravili sa habánske pece a postavilo sa aj niekoľko nových pecí zo zelených a bielych kachlíc. V rámci údržby sa vykonali aj stolárske a zámočnícke práce. Železné hákovnice, aby nezhrdzaveli, natreli míniom. Studňu v hradnom majeri dokončili v roku 1655.
  • Dokumentácia o opravných prácach Strečnianskeho hradu v polovici 17. storočia umožňuje utvoriť si konkrétnu predstavu o vzhľade hradu, o jeho miestnostiach a čiastočne aj o ich vybavení.
  • V bezprostrednej blízkosti hradu boli dva mlyny - jeden bol na Váhu, druhý stál pri majeri pod hradom za cestou. Na Váhu pod hradom bolo aj prístavište pre plte. Blízo tohto miesta stála budova, v ktorej sa vyrábal pušný prach. Neďaleko cesty pod hradom bola mýtnica, ktorá mala dolnú miestnosť aj hornú izbu na poschodí. Pri mýtnici bola prícestná krčma. Z opačnej strany hradu v majeri boli stajne, pivovar, murovaná studňa, rybník a dva ovocné sady. V stajniach držali okrem koní aj dojnice, ovce, ošípané a hydinu pre potrebu obyvateľov hradu.
  • Hrad sa delil na dolný a horný. Dolný hrad sa nachádzal za hradnými múrmi a vchádzalo sa doň cez tri brány so zdvíhacím zariadením. Z troch brán jedna sa nazývala Prostredná. Z nádvoria dolného hradu boli vchody do pivníc pod hradom, do ľadovne a octárne. V areáli dolného hradu sa nachádzali aj zásobárne, sýpka, zbrojnica a stajne. Bola tu aj pekáreň a kováčska dielňa. Vedľa nižnej murovanej stajne bola voziareň.
  • Z priestorov dolného hradu sa dvíhala štvorposchodová hradná veža, okrúhla bašta a dvojposchodový hradný palác. V paláci boli panské, ženské a dievčenské izby, nižná jedáleň, izba pane, izba "na Babinej", horná jedáleň, maľovaná hradná sála, kapitánova miestnosť, správcova izba, kuchyňa a kuchárova izba. V hornom hrade bola aj kaplnka, klenotnica, zásobárne a ďalšie miestnosti na ubytovanie hradných pánov a ich služobníctva. Na hradnej veži, aj aj na paláci bola pavlač. V hornom hrade bola aj kamenná cisterna na vodu. Priestory okrúhlej bašty slúžili prevažne pre hradný personál. Bola v nej aj drábska izba. V dokumentácii o oprave hradu sa spomínajú hákovnice, muškety a šmihovnice. Na hrade však boli aj mažiare a iné ťažké zbrane.
Hrad Strečno
  • Miestnosti hradu sa vyhrievali habánskymi pecami zo zelených a bielych kachlíc. V hradnej sále a v jednej z jedální boli krby. Z vnútorného zariadenia sa spomínajú skrine, stojany na poháre, rozličné stoly, postele a obyčajné a maľované stoličky. Na veži boli vežové hodiny. Tak, ako na iných hradoch palatína Vešeléniho, aj na Strečne boli kožušiny, gobelíny, obrazy, koberce a iné predmety a zariadenia na pohodlné bývanie.
  • Vrámci ťaženia proti účastníkom vešeléniovského povstania tajná vojenská rada nariadila aj zbúranie Strečnianskeho hradu pre jeho strategickú polohu. Hrad zbúral v septembri 1674 cisársky kapitán Michal Paull. Ešte predtým, než podmínoval palác a hradnú vežu, dal odniesť z hradu celé zariadenie.
  • Podľa správy o stave hradu z roku 1680 boli na objekte natoľko poškodené strechy, múry, miestnosti, okná i dvere, že hrad bol neobývateľný. Jeho rutiny boli vystavené dažďom, snehu i vetrom, pričom tento stav trval už niekoľko rokov.
  • Po thokolyovskom povstaní sa strečnianske panstvo dostalo do rúk cisárskych generálov bratov Lowenburgovcov. Centrom panstva bol v tom čase už kaštieľ v Tepličke. Noví majitelia sa o rozváľaný hrad nestarali. Napriek tomu dali v roku 1689 preskúmať ruiny hradu, pričom v hradnej krypte pod kaplnkou objavili rakvu so Žofiou Bošňákovou. Jej telo aj po 45 rokoch bolo takmer v neporušenom stave. Lowenburgovci pozostatky Žofie Bošňákovej dali preniesť v roku 1698 do Tepličky. Neskoršie s povolením cirkevnej vrchnosti jej telo uložili do sklenenej rakvy, ktorú spolu s jej portrétom umiestnili v tamojšom kostole. Jej telo sa zachovalo v tejto rakve v relatívne nezmenenom stave až do súčasnosti.
  • Po 17-ročnej rekonštrukcii hradu bol sprístupnený verejnosti dňom 5. júla 1992.
  • Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou.


Kontakt: Kastelán hradu Strečno: Repáňová Katarína - tel.: 041/5697 400

Ďalšie informácie o hrade nájdete na stránke: www.pmza.sk

 

Posledná zmena (Utorok, 01 Marec 2011 09:46)